Mnoho z nás hľadá chatky, ktoré sa nachádzajú blízko lesných cestičiek, aby sme to zo svojich byciklov nemali príliš ďaleko. Ja trávim v sedadle bicykla každý víkend a keď sa mi podarí, sadám si do neho aj cez týždeň.
Minule sme spravili 155km za jeden deň, samozrejme s prestávkami, keďže nejazdíme Tour de Slovakia, ale musím povedať, že sme sa pekne zničili. Trasa bola nasledovná: Brezno - Nemecká - Banská Bystrica - Hronsek - Zvolen - Pustý hrad - Zvolenská Slatina - Detva - Vígľaš - Hriňová - Lom nad Rimavicou - Čierny Balog - Brezno. Takto "na papieri" to nevyzerá až tak strašidelne, ale počas cesty, hlavne vo finálnej fáze som mal kadejaké myšlienky. Začínal som sa rozprávať sám so sebou, mal som chuť šmariť bicykel vedľa cesty a už sa nepohnúť ani len o milimeter! Mal som chuť sa rozplakať, už toho bolo na mňa priveľa. V poslednom kopci som vynaložil svoje posledné sily a potom ma čakal už len krásny zjazdík dole Vrchdolinkou, ktorý som si vychutnal plnými dúškami. Domov som dorazil extrémne hladný, a tak som si dal o 20:30 neskorý obed, porcia bola až príliš veľká, na moje pomery, no vzhľadom na podaný výkon som sa cítil, akoby som nezjedol ani len omrvinku.
Aby som nezabudol - cesta zo Zvolena až na odbočku do Hriňovej bola horor! Celou cestou nám fučalo priamo do xichtu a miestami som mal pocit, že stojím na mieste. Hrešil som ako pohan a mal som pocit, že sme sa mali vrátiť pôvodnou trasou, aj keď tento bonus bol výmysel, ktorý sa zrodil v mojej hlave a nakoniec to neľutujem, keďže som spravil svoju najdlhšiu trasu v živote a neviem či ju ešte niekedy prekonám, pretože o kopce vôbec nebola núdza a ani radšej nechcem vedieť, aké prevýšenie sme spravili, lebo by sa mi z toho zatočila hlava. Na čele sme sa striedali a snažili sa ťahať prijateľným tempom pre všetkých. Vtedy som si prial, aby mi Ježiško doniesol cesťáčik, lebo na tom mojom horáku ťahať po ceste je fakt otras, ešte k tomu na 2,1 gume - proste nočná mora!
Som v časovej tiesni a tak nemôžem popísať príbeh dopodrobna. Aj tak pochybujem, že si tieto moje výplody niekto prečíta, bohužiaľ nie som spisovateľ od kosti a ani od srdca :)
Ani sme sa nenazdali a zima ako v ruskom sa nám postupne vzdaľuje. Neviem ako ste na tom vy, ale ja sa teším ako malé decko z lízatka. Možno sa vám bude zdať, že trochu predbieham, a máte pravdu. No predsa len, jar je bližšie ako kedykoľvek predtým, dni sa predlžujú a čoskoro začnú vyspevovať aj vtáčiky.
Ale prečo to vlastne píšem? Chcem, aby ste sa mali na pozore a nepremeškali toto najkrajšie obdobie zimy. Je to Vaša posledná možnosť, ako si ju naplno vychutnať. O pár týždňov Vám ostane už len hlava v smútku, pretože ste prepásli vrchol lyžiarskej sezóny.
Ak vážne uvažujete nad horskou chatou, nezabudnite si ju vybrať v blízkosti lyžiarskeho strediska. Ak však nemáte radi to "komerčné lyžovanie", a ste vyznávačom skialpov, tak si určite vyberte chatu v čo najkrajšej prírode. Možno ste fanúšikom bežiek, aj na tie však potrebujete nejaký ten kopček, aby ste sa mali kde vyšialiť. Môžem vám povedať, že som niekoľko rokov robil biatlon a s rekreačným bežkovaním sa to absolútne nedá porovnať. Biatlon alebo beh na lyžiach je vlastne len o tom, že beháte dokolečka ako ovečka.. A to vkuse dookola, na každom tréningu. No povedzte mi, bavilo by Vás to?
Keď to porovnám s turistikou na bežkách, tak jej biatlon nesiaha ani len po päty! Rozdiel je prostý - keď sa vyberiete do prírody, môžete chodiť kade len chcete, ste sám sebe pán a nikto vás neobmedzuje. Ale pozor - nemyslite si, že sa môžte premávať hocikade. Pamätajte, že nepôjdete vzduchom! Jedna malá rada - nepúšťajte sa do bežkovania tesne pred západom slnka. Poviem vám, že naozaj nie je sranda bežkovať v absolútnej tme a v sibírskej zime. Už som to zažil a som rád, že som ešte medzi živými. Našťastie som nebol sám, tak sme sa vzájomne ťahali a na cestu sme videli len vďaka svetlu mesta! Inak by sme sa ocitli v absolútnej tme a to by sa nám išlo veľmi ťažko.
Ak sa do toho chcete ponoriť hlbšie, nezabudnite si kúpiť vosk, ktorý zodpovedá danému počasiu. Vosky sa rozdeľujú na teplé a studené, aspoň ja som ich tak práve rozdelil :D Ide o to, že teplé vosky sa používajú pri teplotách nad 0°C a studené vosky pri teplotách nižsích ako 0°C. Ak chcete byť naozaj dôsledný, zoberte si so sebou na túru aj teplomer (nie však ten, čo sa dáva pod pazuchu) a na mieste si zmerajte teplotu snehu. Podľa tejto teploty budete aplikovať príslušný vosk. Preto je lepšie mať viac druhov, aby ste pokryli celú škálu teplôt a nič vás neprekvapí.
Ja bývam na Horehroní a musím vám povedať, že v tomto regióne skutočne niet núdze o trasy. Dá sa tu vyblázniť do sýtosti či už na bežkách, alebo aj na skialpoch. Nanešťastie o skialpoch vám toho veľa povedať neviem, keďže sa na ne ešte len chystám, ale o bežkách čo to viem. Aby som nezabudol - ak máte hladkú sklznicu - nezabudnite si dať šlapací vosk (v tom prípade, ak pôjdete do strmého kopca a budú vám podklzovať bežky). Ak ani ten nepomôže (to už musí byť poriadny strmák) - odporúčam tulenie pásy. Bude sa vám šlapať ako v perinke. Prajem vám príjemný pobyt na chate a tiež plno športových zážitkov. Veľa zdaru :)
Dobrá otázka nie? Tento blog vlastne má skôr zábavný, ako informatívny charakter, takže tu žiadne prevratné myšlienky nečakajte a nezabudnite to podať ďalej, nech o tom všetci vedia.
Dlho som rozmýšľal, kde mám vlastne začať. A nakoniec som sa rozhodol, že začnem pekne na začiatku a nebudem nič preskakovať.
Strýčko Google má rád čerstvý a jedinečný obsah. Veď kto iný by dokázal trepať dve na tri a skákať z jednej témy na druhú ako žobrák po krajších domoch? A ešte k tomu písať úplne z cesty, bez ladu a skladu? Vážení čitatelia, nebude veriť, ale takýto som na svete skutočne len ja. Ako vidíte, začal som Googlom a tárem o niečom inom. Tak znova pekne na začiatok odstavca, ako som spomenul, dnes web bez čerstvého a neopakovateľného obsahu prežije len ťažko. A tak som sa rozhodol, že začnem písať blog, ale konkurencii to nehovorte, pretože by sa jej zástupcovia mohli skutočne rozohniť a to by som nerád.
Malá zvláštnosť - tento redakčný systém šlape bez akéhokoľvek zápisu a čítania dát z databázy. Ako je to možné? To by som aj ja rád vedieť, ale o tom niekedy neskôr, mal by som sa držať stanovenej témy nie? Aby ste si nemysleli, tieto rečnícke otázky v žiadnom prípade nedávam Vám, ale jedine sebe! Ja sa totižto veľmi rád rozprávam so sebou :) Aby som zas neprešiel do druhého jazdného pruhu, tak sa skúste na tento redakčný systém pozrieť. Nachádza sa na adrese http://mnewscms.com/sk/ a má ho na svedomí Slovák, za čo sme mu všetci jeho používatelia nesmierne vďační.
Možno Vám napadne, že prečo si ten debil (čítaj autor blogu) nenahodí poriadny systém, ale niečo, čo nezvláda ani databázy? A ja protiargumentujem - prečo by som mal zbytočne platiť za databázu, keď som chudobný obyvateľ Slovenskej republiky a pritom vôbec nemusím? Riešením je práve tento systém, ktorý zapisuje dáta do súboru, a ja si ho neviem vynachváliť.
A tu sa vlastne dostávame ku koreňu veci - písať budem predsa o chatovačkách, vybavení, možno sa kde tu nájde aj nejaká recenzia a postreh z mojej strany. Čomu sa vyhnúť, za čo si priplatiť, kde sa určite neubytovať a podobné vychytávky.
To by bolo na dnes všetko, myslím, že na úvodný článok to je dosť rozsiahla jednotka a dosť nekvalitná. Na druhej strane - môžem Vám stopercentne zaručiť, že je to jedinečný článok. A bude ním dovtedy, kým sa objaví na nejakom spriatelenom webe (čítaj nepriateľskom). Ale toho sa predsa nemusím obávať, keďže som prívetivá osoba a píšem veci od veci. Inými slovami - kto by kopíroval takýto komunálny odpad v podobe textu? Ak sa nájde taký extrémista, srdečne mu gratulujem :)
Nabudúce (keby som tak vedel, kedy to bude) sem znovu tresnem pár riadkov na zamyslenie. Tešte sa, ale hlavne - NEČÍTAJTE TO!!! Hrozí nebezpečenstvo oblbnutia.